Mesto Lučenec sa rozprestiera v južnej časti Banskobystrického kraja.  Mesto má významnú geografickú polohu na križovatke ciest východ-západ a sever-juh a má aj postavenie pohraničného mesta. Je prirodzeným geografickým centrom južnej časti stredného Slovenska.

Mesto Fiľakovo sa nachádza v južnej časti Stredného Slovenska, v Banskobystrickom kraji, na území Euroregiónu Neogradiensis, v okrese Lučenec.

Mesto Detva sa nachádza v srdci Slovenska, v Banskobystrickom kraji, na južnom úpätí najväčšieho stratovulkánu v Strednej Európe - Poľane.

Zvolen je jedným z najstarších miest na Slovensku. Jeho územie, situované na sútoku riek Hrona a Slatiny, v juhozápadnej časti malebnej Zvolenskej kotliny bolo pre svoju výhodnú geografickú polohu i priaznivé prírodné podmienky osídlené už v praveku. V stredoveku ním viedla významná diaľková cesta, ktorá priniesla pôvodnej roľnícko-remeselníckej osade dôležitú obchodnú funkciu, čo vytvorilo podmienky na vznik a rozvoj budúceho mesta. Význam osady potvrdil panovník Belo IV. privilégiami už okolo roku 1238. Po tatárskom vpáde jej 28. decembra 1243 privilégiá obnovil a natrvalo ju tak povýšil do kategórie kráľovských miest. Vzácnu minulosť mesta a najmä časté kráľovské pobyty v stredoveku dnes pripomínajú jeho najvýznamnejšie historické dominanty – Zvolenský zámok a Pustý hrad.

Mesto Banská Bystrica – srdce stredného Slovenska leží vo Zvolenskej kotline, v údolí rieky Hron medzi Kremnickými a Starohorskými vrchmi a Poľanou. Mesto Banská Bystrica je známe aj ako „Mesto pod Urpínom“. Urpín s výškou 510 m n. m. je vrch v Slovenskom stredohorí v celku Zvolenská kotlina v podcelku Bystrická vrchovina. Urpín sa nachádza v katastrálnom území mesta Banská Bystrica blízko centra a je viditeľný z mnohých častí mesta. Z východnej strany susedí s časťou Uhlisko, zo severu s centrom mesta a zo západu s Radvaňou. Na východnej strane kopca je banskobystrická Kalvária zo 17. storočia. Úbočím Urpína tečie rieka Hron a vedie železničná trať Zvolen - Vrútky. Na tejto trati je pod Urpínom zastávka Banská Bystrica-Mesto, tzv. Malá stanica. Od nej vedie na Urpín serpentínový chodník. História mesta sa začala písať v 13. storočí. Z pôvodne Slovenskej osady Bystrice – zásluhou niekoľkých rodín saských kolonistov, ktorí na území dnešného mesta prirodzene vytvorili hospodársko-správnu a remeselnícku základňu banskej výroby v tejto oblasti, stúpol význam osady natoľko, že ju kráľ Belo IV. v roku 1255 povýšil na mesto.

Najstaršie hodnoverné zachované písomné správy o Veľkom Krtíši sú už z druhej tretiny 13. storočia. Nie je to neskoro, lebo u nás, ale i v okolitých krajinách sa začínajú pravidelnejšie a vo väčšom počte vydávať listiny až od 13. storočia. Samotný názov Krtíš sa prvýkrát uvádza v listine, vydanej kráľovskou kanceláriou dňa 9. septembra 1245.

Najstaršia písomná zmienka o Rimavskej Sobote v podobe “Rymoa Zumbota” pochádza z roku 1271 a svedčí už o jej nadregionálnom trhovom význame.

Kremnica je najčastejšie spájaná s prívlastkom zlatá. V meste vyrazené dukáty v minulosti podopierali tróny mnohých panovníkov. Obraz histórie Kremnice je zložený z mozaiky príbehov, ukrytých v každej ulici, dvore, v dome...

Banská Štiavnica sa nachádza v južnej časti Stredného Slovenska v Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy (Slovenské stredohorie). Jej poloha je 48° 27´s. š. a 18° 53´ v. d. Najsevernejší bod oblasti Štiavnických vrchov (Slovenské stredohorie) sa nachádza pri Ľubietovej. Patrí do pohoria Poľana a jej poloha je 48° 44´ s. š. Najjužnejší bod sa nachádza pri Šahách a je súčasťou Krupinskej planiny, ktorého poloha je 48° 4´ s. š. Najzápadnejší bod možno nájsť na juhozápadnom okraji pohoria Vtáčnik pri obci Veľké Uherce. Pretína ho polúdník 18° 30´ v. d. Najvýchodnejšia oblasť siaha po poludník 19° 39´ v. d. pri obci Lom nad Rimavicou. Vzdialenosť medzi najsevernejším a najjužnejším bodom je cca 80 km. Z geografického hľadiska nie je zaradenie Štiavnických vrchov (Slovenské stredohorie) jednoznačné lebo zasahuje do územia viacerých historicko-geografických regiónov. Najväčšia časť patrí Hontu, na severe zasahuje do Horehronia, na západe do Ponitria, na juhozápade do oblasti Tekova a juhovýchodne do oblasti Novohradu.