Copyright © Novohradská knižnica 2015Martin Kiapeš

Verejná mestská knižnica v Lučenci

 

V rokoch 1848-1849 ľahol popolom celý Lučenec a z inými historickými budovami boli zničené aj knižnice v meste. Zásluhou Augustína Kubínyiho, ktorý vyzval národ na podporu znovu obnovenie knižnice sa čoskoro zozbieralo 5000 zv. kníh a tvorili základ budúcej knižnice, ktorá bola dočasne umiestnená na Radnici. Významne podporil Rusmi spustošené mesto a samotnú knižnicu Imre Vahot vydaním Pamätnej knihy Losonczi Phönix. Nadácii knižnice venoval 1000 forintov (zlatých).

 

Tak mohla Mestská verejná knižnica v roku 1851 zahájiť svoju činnosť a jej knihovníkom sa stal Pavel Homokay, profesor reformovaného gymnázia. Zmeny v knižnici nastali v rokoch 1873 kedy sa knihy roztriedili podľa jednotlivých odborov a v roku 1875 sa začali budovať katalógy. Okrem odborných katalógov sa skrine označili literárnymi druhmi. Katalógy budovali Koloman Dapsy a Ernest Mikula. V roku 1883 bol vydaný Knižničný poriadok o starostlivosti a riadení knižnice.

 

Do roku 1896 sú známi knihovníci Daniel Belágh, Jozef Benkó. Od roku 1896 sa stáva dlhoročným knihovníkom Jozef Draskóczy. V rokoch 1903-1910 mala už knižnica 25076 zv. kníh a Mestský dom uvoľnil 2 miestnosti na prízemí pre knižnicu. Knižnica bola otvorená denne od 9.00 hod do 12.00 hod okrem sviatkov a nedieľ.

 

V roku 1914 v čase vypuknutia vojny mala knižnica 25 262 zv. kníh. V rokoch 1934-1937 uverejňuje mestská knižnica Zoznam kníh verejnej knižnice mesta Lučenec i slovenský katalóg. Knižničný život najmä v rokoch 1943-1945 pri bombardovaní mesta sa zastavil, knihy sa sťahovali do pivníc. Dňa 14. januára 1945 bolo oslobodené mesto Lučenec a začína sa nová etapa v živote knižnice. Hneď nasledujúci rok bola organizovaná knižničná služba. Lučenec mal v roku 1946 v okrese 32 knižníc. V tomto období spravoval knižnice po stránke ideologickej a finančnej Okresný inšpektorát v Lučenci. Ďalšou dôležitou etapou v živote knižnice bol rok 1951 kedy Mestská knižnica prechádza do správy ONV v Lučenci a stáva sa Okresnou ľudovou knižnicou. V tomto období sídlila na bývalej Štefánikovej ulici v objekte Okresného pedagogického strediska v Klube učiteľov v nevyhovujúcich podmienkach. 

 

Tieto sa zmenili po presťahovaní do novoutvorených priestorov na rohu Masarykovej a Konevovej ulici v tzv. Corso (Royal) kaviarni. Okresnej ľudovej knižnice bola 23.11.1957 slávnostne otvorená. Kým Mestská knižnica mala jedného alebo dvoch knihovníkov v Okresnej ľudovej knižnici vzrástol v roku 1964 na 11 knihovníkov.

 

Okresná ľudová knižnica neplní už len úlohu mestskej knižnice, ale sa stáva aj ústredím metodickej, bibliografickej, informačnej činnosti v okrese Lučenec. V roku 1965 v organizačnej štruktúre nastávajú zmeny. Okresná ľudová knižnica sa mení na Okresnú knižnicu. Dňa 1.2.1966 Okresná knižnica otvára svoju prvú pobočku na novom sídlisku „ Sad pionierov“. V tomto roku od 1.3. sa zaviedlo nové katalogizovanie kníh podľa MDT. V roku 1969 bola prevedená rozsiahla inventarizácia KF, vyradené boli obsahovo nevyhovujúce, zastaralé a poškodené knihy. Od. roku 1951 sa vyradilo 15 511 zväzkov. Fond knižnice v roku 1970 činil 81 180 zväzkov kníh. V septembri sa zriaďuje samostatné oddelenie BIS s osobitnou funkciou budovania fondu regionálnej literatúry. 

 

V zimných mesiacoch roku 1975 sa sťahuje knižnica do vhodnejších zrekonštruovaných priestorov bývalej Štátnej banky československej. Národná kultúra pamiatka sa nachádza v centre historického jadra mesta Lučenec na križovatke ulíc J. Kármána a T.G. Masaryka. Po presťahovaní a revízie fondu bola knižnica 12.5.1975 sprístupnená verejnosti. Knižnica mala 20 pracovníkov, 92757 knižných jednotiek a 4439 čitateľov. Riaditeľom knižnice sa stáva PhDr. Pavol Urbančok

 

V roku 1976 za zavádza centrálny nákup pre všetky ľudové knižnice v okrese. Tesne pred nežnou revolúciou v roku 1989 sa sťahuje pobočka č. 1 z Kvetnej ulice na Sad pionierov II, kde nepobudla dlho a v roku 1991 sa sťahuje do novostavby na Sade pionierov III (Rúbanisko III).

 

Mení sa zriaďovateľ, ktorým sa stalo Ministerstvo kultúry SR a Okresná knižnica v Lučenci sa stáva samostatnou príspevkovou organizáciou a zahajuje sa predaj kníh a drobnej tlače. Rok 1993 sa vyznačuje mnohými zmenami. Zahajuje sa automatizácia v knižnici. Prvým knižničným softwerom bol SW Smartlib. Po ňom v roku 2003 SW Libris a od roku 2007 SW Clavius.

 

Od roku 1995 sa začínajú elektronicky spracúvať nielen knižné publikácie ale aj regionálne články. Knižný fond dosiahol počet 136 718 zv., knižnica má čitateľov 5875 a 16 knihovníkov. V roku 1996 kultúrne zariadenia sa trasformujú do Novohradského kultúrneho centra a mení sa názov knižnice na Novohradská knižnica v Lučenci. Vo svojej histórii dosiahla knižnica najvyšší počet čitateľov 6422. Rokom 1999 zanikli intendantúry a Novohradská knižnica v Lučenci získala právnu subjektivitu delimitáciou z NKC. Je príspevkovou organizáciou a spadá pod Krajský úrad v Banskej Bystrici. V tomto roku je sprístupnený aj internet na oddelení BIS. 1.4. 2002 sa mení zriaďovateľ a zriaďovateľom je Banskobystrický samosprávny kraj. V roku 2003 sa otvára rekonštruované Oddelenie pre deti a mládež.

 

Od roku 2005 má knižnica svoju web stránku www.nklc.sk. Veľká zmena nastáva v roku 2006, kedy sa otvára v bývalom klube mladých (neskôr Haly-Galy) v rekonštruovaných priestoroch samostatné oddelenie náučnej literatúry. O rok neskôr je tu inštalovaných 8 počítačov pre bezplatný Verejný internet. 

 

Tento rok je aj 1. ročníkom celoslovenskej literárnej súťaže Literárny Lučenec a 1. ročníkom celoslovenského čitateľského maratónu „Čítajme si“. Z knižničného systému SW Libris sa prechádza na knižničný systém SW Clavius. Od 22.5.2009 do 20.6.2009 bola vykonaná úplná revízia knižného fondu. V tomto roku sa v Lučenci koná odborný seminár “Dejiny knižnej kultúry Novohradu“, Surdopedické dni a od 1.12.2009 sa stáva riaditeľkou knižnice PhDr.Mgr. Daša Filčíková. Knižný fond činí 118965 zv., čitateľov je 3044 a uskutočnilo sa 208 kultúrnych podujatí. Od 1.5. 2010 je v platnosti nový Organizačný poriadok. O rok neskôr je zrekonštruovaná komunitná miestnosť pri detskom oddelení a vytvorila sa letná čitáreň. 

 

Z finančných dôvodov sa roku 2012 ruší posledná pobočka knižnice na Rúbanisku III. – Pobočka č. 1. V rámci cezhraničnej spolupráce sa v roku 2013 koná prezentácia nášho mesta v Salgotarjáne pod názvom „U susedov“ a vydáva sa prvá publikácie zo série o pamätihodnostiach mesta – Kalvínsky kostol. Mení sa názov knižnice z Novohradská knižnica v Lučenci na Novohradská knižnica. V roku 2014 zabezpečovalo 11 zamestnancov kvalifikované knihovnícke činnosti. K 31.12.2014 tvorilo knižničný fond 117 030 knižničných jednotiek. Počas roka sa zaregistrovalo 3168 čitateľov a vypožičalo sa 185 585 kn.j. Knižnica mala k dispozícii 20 osobných počítačov vo forme tučných klientov zapojených v lokálnej doméne nklc.sk. Vo veľkej miere sa na menšie výstavy využívala galéria na Oddelení náučnej literatúry.